Nevyplatil Vám zamestnávateľ mzdu, náhradu mzdy, odstupné alebo iné peňažné nároky? Aké kroky môžete voči takémuto zamestnávateľovi podniknúť s cieľom získať Vaše peniaze? Viac sa dočítate v tomto článku.
V prvom rade je potrebné uviesť, že situáciu určite nenechajte len tak a bráňte sa. Pokiaľ by ste si aj povedali, že tie peniaze oželiete (čo nie je správne uvažovanie), iba utvrdzujete nepoctivého zamestnávateľa, aby sa obdobne zachoval aj voči iným zamestnancom. Pokiaľ nejde o špecifické situácie, právo je na Vašej strane.
Podľa ust. § 118 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce platí, že zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. V ďalších ustanoveniach Zákonníka práce sú upravené prípady, kedy je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi náhradu mzdy (napr. za sviatok, dovolenku), odstupné alebo odchodné, cestovné náhrady a pod. Všetko sú to peňažné nároky zamestnanca voči zamestnávateľovi.
Pokiaľ si zamestnávateľ nesplní svoje peňažné povinnosti voči zamestnancovi napr. nevyplatením mzdy, zamestnanec má právo okamžite skončiť pracovný pomer podľa ust. § 69 ods. 1) písm. b) Zákonníka práce.
Podľa tohto ustanovenia Zákonníka práce platí:
,,Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti…“
Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak zamestnávateľ je v omeškaní viac ako 15 dní so zaplatením peňažných nárokov zamestnanca, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer, a to bez plynutia výpovednej doby.
Dôležité je aj to, že v zmysle ust. § 69 ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
Aby nebol zamestnanec ukrátený o mzdu za výpovednú dobu, Zákonník práce upravuje aj náhradu mzdy pre zamestnanca. Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, a to bez toho, aby musel pracovať (na rozdiel od ,,klasickej“ výpovednej doby, kde zamestnanec musí naďalej pracovať).
Okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca sa preto dlh zamestnávateľa voči zamestnancovi zvýši.
Zamestnanec môže podať podnet aj na inšpektorát práce, avšak ten nedisponuje oprávneniami na priame vymáhanie pohľadávky zamestnanca, ale len oprávneniami na sankcionovanie zamestnávateľa, preto na účely tohto článku sa inšpektorátu práce detailne nevenujeme.
Ďalším krokom je uplatnenie Vašich nárokov priamo voči zamestnávateľovi. Keďže vymáhanie mzdy alebo iného peňažného nároku od zamestnávateľa je obdobné ako vymáhanie iných pohľadávok, k postupu pozrite bližšie náš článok venovaný postupu pri vymáhaní pohľadávok.
Nevyplatenie mzdy a odstupného je trestným činom, ktorého skutková podstata je upravená v osobitnej časti zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, konkrétne v ust. § 214.
Podľa ust. § 214 ods. 1 Trestného zákona platí:
,,Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“
Zo znakov skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného vyplýva, že:
dopúšťa sa trestného činu, za ktorý mu hrozí trest odňatia slobody až na tri roky. Rovnako trestné je aj to, ak zamestnávateľ vykoná opatrenia, ktorých cieľom je zmariť vyplatenie týchto peňazí.
Pokiaľ zamestnávateľ spôsobil takýmto konaním väčšiu škodu (tzn. aspoň 2 660,- eur), nevyplatil mzdu viac ako desiatim zamestnancom, alebo tak konal z osobitného motívu, hrozí mu trest odňatia slobody od jedného až po päť rokov.
V prípade, ak zamestnávateľ spácha trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného a spôsobí tak značnú škodu (tzn. aspoň 26 600 eur), hrozí mu trest odňatia slobody v rozmedzí troch až ôsmich rokov. A pokiaľ spôsobí škodu veľkého rozsahu (aspoň 133 000,- eur), hrozí mu trest odňatia slobody na sedem až dvanásť rokov.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že nevyplatenie mzdy alebo iných peňažných nárokov môže mať pre konkrétneho zamestnávateľa aj trestnoprávne dôsledky smerujúce až k trestu odňatia slobody.
Aký to však má význam pre konkrétneho zamestnanca, ktorému nebola mzda vyplatená?
Odpoveď možno nájsť v ust. § 86 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, ktorý upravuje tzv. účinnú ľútosť pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného.
Trestnosť tohto trestného činu totiž zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a jeho páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu.
Zjednodušene povedané, zamestnávateľ sa môže ,,zbaviť“ trestnej zodpovednosti, ak dodatočne, najneskôr do 60 dní, zamestnancovi mzdu alebo iný peňažný nárok zaplatí.
Zamestnávateľ musí zamestnancovi takto dodatočne zaplatiť v celom rozsahu, inak nedôjde k naplneniu zákonných podmienok účinnej ľútosti, a trestné konanie bude môcť voči zamestnávateľovi začať, resp. pokračovať. Praktiky špekulatívnych zamestnávateľov, ktorí zaplatili len časť v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, nemajú právnu relevanciu a takémuto nepoctivému zamestnávateľovi nepomôžu.
Pokiaľ zamestnávateľ nevyužije účinnú ľútosť a zamestnancove nároky nevyplatí, zamestnanec si môže svoje nároky uplatniť ako náhradu škody v trestnom, tzv. adhéznom konaní.
Pokiaľ sa nevyplatenie mzdy alebo iných peňažných nárokov zamestnancov dotýka aj Vás, situáciu určite nenechajte len tak. Správne a efektívne zvolený postup môže výrazne zvýšiť šance na úspešné vymoženie nevyplatenej mzdy. Preto nás pokojne kontaktujte a radi pre Vás pripravíme všetku potrebnú dokumentáciu a podnikneme všetky právne kroky na ochranu Vašich práv.
JUDr. Marek Šabík, advokát, 4.6.2021
