Právnik vs. advokát

Medzi advokátom a ,,obyčajným“ právnikom sú zásadné rozdiely, ktoré sa pokúsime v krátkosti rozobrať v tomto článku.

Základný rozdiel znie nasledovne:

,,Každý jeden advokát musí byť aj právnik, avšak nie každý právnik je advokát.“ 

Už z tohto základného rozdielu vyplýva, že v pomyselnej právnickej hierarchii je advokát podstatne vyššie ako právnik. Aké sú však konkrétnejšie rozdiely? 

 

Právnik

Právnikom je každá osoba, ktorá získa vysokoškolský diplom druhého stupňa s titulom magister (Mgr.) na ktorejkoľvek právnickej fakulte. Inými slovami a zjednodušene, kto dokončí právnickú fakultu, stáva sa právnikom. 

V praxi sa možno stretnúť aj s obyčajnými právnikmi s titulom JUDr.. Stále ide len o právnika a nie advokáta. Oproti právnikovi s titulom Mgr. si však tento právnik zvýšil vzdelanie aj o tzv. malý doktorát a úspešne dokončil rigorózne konanie (tzn. napísal rigoróznu prácu a zložil rigoróznu skúšku). 

Právnik nesmie poskytovať iným právne služby sústavne za odmenu. Ak tak robí, ide o tzv. pokútnictvo a môže takéto konanie právnika napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 2 Trestného zákona. 

Aké sú riziká pre klienta, ak na právne služby využije právnika a nie advokáta? 

Využitím služieb obyčajného právnika riskujete nasledovné skutočnosti. 

1. Nižšia úroveň poskytovania právnych služieb, nakoľko právnik nemá požadovanú odbornú kvalifikáciu, aká sa vyžaduje od advokáta.
2. Minimálne až žiadne zabezpečenie pre klienta v prípade pochybenia právnika. Obyčajný právnik totiž nie je povinne poistený zo zodpovednosti za škodu pri poskytovaní právnych služieb. 
3. Žiadna náhrada trov právneho zastúpenia na súde. Štandardne platí, že v prípade Vášho úspechu v súdnom spore Vám súd prizná náhradu trov konania, ktorú Vám bude protistrana musieť zaplatiť. Ak ste sa dali zastúpiť obyčajným právnikom a nie advokátom, náhradu trov konania nezískate. 
4. Podporovanie možnej trestnej činnosti, nakoľko daný právnik Vám poskytuje právne služby nelegálne a takéto poskytovanie právnych služieb právnikom neadvokátom môže byť až trestným činom.
5. Nevzťahuje sa zákonná povinnosť mlčanlivosti. Keďže zákonná povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje na advokátov, zverenie sa obyčajnému právnikovi s Vašimi problémami je riskantnejšie. 

Ako zistiť, či ide o právnika alebo advokáta? 

Určite sa neriaďte titulom Mgr. alebo JUDr., nakoľko ten nemá na to, či je niekto advokát alebo len obyčajný právnik vplyv. Zistiť, či je niekto advokát môžete na stránke Slovenskej advokátskej komory, ktorá vedie zoznam advokátov. Link: https://www.sak.sk/web/sk/cms/lawyer/adv. 

Kto nie je v tomto zozname, nie je advokát a nemôže poskytovať právne služby sústavne a za odmenu. 

Advokát

Advokátom je právnik, ktorý okrem splnenia všetkých požiadaviek na právnika (tzn. ukončená právnická fakulta) dokončil niekoľkoročnú koncipientskú prax a zložil advokátske skúšky. 

Skúsime sa na rozdiely pozrieť detailnejšie. 

1. Advokát musí byť právnik, tzn. musí dosiahnuť min. magisterský titul na právnickej fakulte. Trvanie štúdia na právnickej fakulte je štandardne 5 rokov. Ukončenie rigorózneho konania a dosiahnutie titulu JUDr. je len výhodou. 
2. Advokát musí mať dokončenú niekoľkoročnú koncipientskú prax v inej advokátskej kancelárii po skončení magisterského štúdia na právnickej fakulte. 
3. Advokát musí absolvovať povinné cyklické vzdelávanie v rôznych právnych oblastiach nad rámec právnickej fakulty. 
4. Advokát musí zložiť komplikovanú advokátsku skúšku, ktorá je tvorená z troch častí a jej zloženie štandardne trvá niekoľko mesiacov. Neúspech v ktorejkoľvek z troch častí advokátskej skúšky má za následok neúspech v zložení advokátskej skúšky. 

Ako prebieha advokátska skúška?

Prvá časť advokátskej skúšky je tvorená testom v rozashu 100 otázok z rôznych odvetviach práva (trestné, pracovné, občianske, rodinné, obchodné, správne, európske a komory). Na úspešný postup z prvej časti skúšky sa vyžaduje dosiahnutie minimálne 85 percent. Menej percent znamená neúspech v advokátskej skúške. 

Druhá časť advokátskej skúšky je tvorená vypracovaním zadaní z praktických prípadov. Uchádzač dostane opis skutkového stavu od klienta a musí v časovom limite dvoch hodín zistiť riešenie na opis situácie klienta a podľa zadania aj vypracovať konkrétny právny dokument (zmluvu, žalobu, návrh a pod.). Neúspešné alebo nepresné vypracovanie čo i len jedného z praktických prípadov má za následok neúspech advokátskej skúšky. 

Tretia časť advokátskej skúšky je ústna skúška pred komisiou zloženou spravidla z iných advokátov špecializujúcich sa na rôzne oblasti práva spolu so zástupcami iných právnych povolaní (napr. sudcovia, prokurátori). Na ústnej časti advokátskej skúšky advokát ústne zodpovedá otázky z 9 oblastí práva. Nesprávne zodpovedanie čo i len jednej oblasti v tretej časti advokátskej skúšky znamená neúspech v advokátskej skúške. 

Každá časť advokátskej skúšky sa koná v iný deň a celkovo môže zloženie advokátskej skúšky trvať aj pol roka v závislosti od objektívnych kapacít komory. 

Advokátsku skúšku možno okrem neúspechu buď absolvovať, alebo absolvovať s vyznamenaním. Mierne sa pochválime, JUDr. Marek Šabík zložil advokátske skúšky s vyznamenaním.

Výhody pre klienta pri využití služieb advokáta

1. Vysoká úroveň poskytovania právnych služieb, keďže advokát okrem právnickej fakulty musí mať min. niekoľkoročnú koncipientskú prax, absolvované povinné cyklické vzdelávanie a zloženú vyššie spomenutú komplikovanú advokátsku skúšku. 
2. Zabezpečenie nároku klienta na náhradu škody aj poistením zo zodpovednosti za škodu. Napriek vyššie uvedenému v bode jedna o vysokej úrovni poskytovania právnej služby, ak by predsa len konaním advokáta vznikla klientovi škoda, advokát je povinne poistený zo zodpovednosti za škodu s minimálnym poistným krytím 100 000,- eur. Nároky klienta voči advokátovi sú preto povinne poistené na nemalú sumu. 
3. Náhrada trov právneho zastúpenia na súde. Ak Vás zastupuje advokát a v súdnom konaní ste mali úspech, súd prizná náhradu trov konania na súde, ktoré musí zaplatiť protistrana (za predpokladu, že nejde o špecifické situácie a výnimky). U obyčajného právnika to neplatí a náklady za právne služby Vám istotne nahradené nebudú.
4. Legálne poskytovanie právnych služieb. Keďže len advokát môže poskytovať právne služby sústavne a za odmenu, využitím služieb advokáta na rozdiel od obyčajného právnika nedochádza k porušovaniu právnych predpisov ani k prípadnej trestnej činnosti. 
5. Dohľad Slovenskej advokátskej komory. Advokát za svoju činnosť zodpovedá v prvom rade svojmu klientovi. Ak však podľa názoru klienta advokát porušuje svoje povinnosti, má právo obrátiť sa so sťažnosťou na Slovenskú advokátsku komoru, ktorá sťažnosť prešetrí a ak bude dôvodná, voči advokátovi môže komora viesť disciplinárne konanie a uložiť mu disciplinárne tresty (napomenutie, pokuty, pozastavenie činnosti až vyčiarknutie zo zoznamu advokátov). Nad činnosťou obyčajného právnika dohľad nie je, preto v prípade porušenia povinností alebo spôsobenia škody obyčajným právnikom nemáte veľa možností ochrany. 
6. Prísna povinnosť mlčanlivosti. Na advokáta sa vzťahuje veľmi prísna povinnosť mlčanlivosti. Advokát nesmie bez Vášho súhlasu povedať, oznámiť ani nijako inak sprístupniť žiadnu skutočnosť, ktorú sa dozvedel pri výkone advokácie. U advokáta sú všetky Vaše informácie v bezpečí. 

Záver

Teraz už poznáte rozdiel medzi obyčajným právnikom a advokátom, preto ak máte akýkoľvek právny problém, vyhľadajte na pomoc advokáta, nie hocijakého právnika. Pokojne si vždy overte, či osoba, ktorá Vám ponúka právne služby, je skutočne advokátom. Overiť si to môžete na stránke Slovenskej advokátskej komory – odkaz: https://www.sak.sk/web/sk/cms/lawyer/adv. Ak daná osoba advokátom nie je, pre viaceré riziká spomenuté v tomto článku neodporúčame takéto nelegálne služby využiť, nakoľko v prípade problému na to takmer vždy doplatí práve klient. 

 

JUDr. Marek Šabík, advokát, 18.7.2021