Spôsobil Vám niekto zranenie alebo poškodenie zdravia napr. v dôsledku dopravnej nehody, napadnutia alebo z iného dôvodu? V tomto článku sa môžete dočítať aké minimálne nároky máte voči osobe, ktorá Vám škodu na zdraví spôsobila.
V prípade, ak bolo Vaše zdravie poškodené treťou osobou, máte ako poškodený voči osobe škodcu viaceré nároky. Medzi tieto nároky patria najmä:
(i) právo na náhradu faktickej škody a nákladov spojených s liečením;
(ii) právo na náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti;
(iii) právo na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti;
(iv) právo na náhradu za stratu na dôchodku;
(v) právo na náhradu za bolestné a staženie spoločenského uplatnenia;
(vi) nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.
Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí: ,,Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“
Podľa ust. § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí: ,,Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.“
V dôsledku spôsobenia škody na zdraví často vzniknú poškodenej osobe viaceré výdavky, medzi ktoré patria najmä lieky, zdravotnícke pomôcky, náklady na dopravu do a z miesta zdravotníckeho zariadenia a iné. Tieto výdavky môže poškodená osoba požadovať nahradiť.
Samozrejme, pokiaľ je škoda na zdraví spojená aj so škodou na veciach, poškodenej osobe patrí právo aj na náhradu tejto škody (napr. poškodenie vozidla pri autonehode).
Podľa ust. § 446 Občianskeho zákonníka platí: ,,Náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.“
Počas pracovnej neschopnosti poškodenej osoby pravidelne dochádza k zníženiu dosahovaného príjmu tejto osoby. Spomenúť možno napr. nemocensku dávku, ktorá je v prípade zamestnancov okrem 1. až 3. dňa práceneschopnosti vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. Zníženie príjmu zamestnanej poškodenej osoby v prípade PN je preto určite citeľné.
Z citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka možno vyvodiť záver, že poškodená osoba má nárok požadovať od škodcu to, o čo sa znížil jej príjem počas pracovnej neschopnosti.
Príklad: poškodený by bez poškodenia na zdraví zarobil v daný mesiac 1 000,- eur. V dôsledku poškodenia zdravia však za daný mesiac zarobil len 700,- eur (mzda + nemocenská dávka za daný mesiac). Rozdiel 300,- eur môže poškodený požadovať nahradiť.
Pozn. Spôsob výpočtu priemerného zárobku je podstatne komplikovanejší (nestačí spraviť len aritmetický priemer), na účely uvedenia tohto príkladu a znázornenie situácie sme sa preto tomuto výpočtu nevenovali.
Podľa ust. § 447 Občianskeho zákonníka platí: ,,Náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov.“
Pokiaľ v dôsledku poškodenia zdravia po skončení pracovnej neschopnosti poškodenej osoby tá dosahuje menší príjem ako dosahovala pred poškodením zdravia, poškodená osoba má právo požadovať aj peňažný dôchodok. Výšku tohto peňažného dôchodku možno zjednodušene označiť ako rozdiel v tom, aký príjem poškodený dosahoval pred poškodením zdravia a aký príjem dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti (sčítaním dávky priznaného invalidného dôchodku a dosahovaného príjmu).
Ak teda nový príjem poškodenej osoby spolu s priznaným invalidným dôchodkom predstavuje menšiu sumu, ako zarábal poškodený pred poškodením zdravia, tento rozdiel môže požadovať nahradiť.
Podľa ust. § 447a Občianskeho zákonníka platí: ,,Náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak by do priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok, bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorú fyzická osoba poberala v období rozhodnom pre vymeranie dôchodku.“
K tomuto právu možno zjednodušene uviesť, že pokiaľ bol poškodenej osobe priznaný menší dôchodok v porovnaní s dôchodkom, na ktorý by poškodenému vznikol nárok, ak by sa do jeho priemerného zárobku za mesiac zahrnula náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, tento rozdiel môže poškodený požadovať nahradiť.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka platí: ,,Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.“
Pri bolestnom sa jednorazovo nahrádza spôsobená bolesť poškodenému, pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia sa zase jednorazovo nahrádza to, či spôsobeným zranením došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia poškodenej osoby. Tieto nároky sa navzájom nevylučujú a môžu byť uplatnené aj popri sebe.
Bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia určuje lekár v posudku. Relevantný je pritom okrem Občianskeho zákonníka aj zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.
V tomto zákone č. 437/2004 Z.z. sa v prílohe č. 1 nachádza dôležitá tabuľka – klasifikácia poškodenia na zdraví, v ktorom sú uvedené počty bodov pre jednotlivé poškodenia zdravia (napr. zlomenina nosovej kosti s posunom 40 bodov, vyrazenie dvoch až piatich zubov 10 až 30 bodov atď.) na účely výpočtu náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Dôležité je aj oprávnenie lekára zvýšiť bodové hodnotenie pri bolestnom až o polovicu. Ak lekár zistí skutočnosti predpokladnaé zákonom (napr. ak poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo nastali pri liečbe komplikácie), bodové ohodnotenie sa zvýši o polovicu.
Hodnota jedného bodu bolestného a bodu sťaženia spoločenského uplatnenia je stanovená na výšku 24,22 eur v roku 2022.
Príklad: Ak teda lekár v posudku pri zranení v roku 2022 určil počet bodov bolestného na 30, počet bodov sťaženia spoločenského uplatnenia na 0, spolu 30 bodov, poškodený má nárok požadovať 30 x 24,22 = 726,60 eur.
Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka platí: ,,Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“
Podľa ust. § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platí: ,,Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.“
,,Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.“
Pri tomto nároku je nevyhnutné uviesť, že neexistujú jednotné pravidlá na určenie, či poškodená osoba má právo aj na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo nie, resp. v akej výške má na náhradu nemajetkovej ujmy nárok. Každý prípad je preto posudzovaný individuálne. Pokiaľ nedôjde k úhrade náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch mimosúdne, záleží na súde či danú náhradu prizná a ak áno, v akej výške.
Nemajetkovú ujmu totiž nemožno považovať a stotožňovať s náhradou škody/bolestného/sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je možné podľa zákonných pravidiel vyčísliť. Ide skôr o vnútorný, psychologický aspekt, ktorý priamo vplýva na spôsob a kvalitu života poškodenej osoby (napr. spôsobený stres, šok, zníženie dôstojnosti alebo vážnosti osoby v spoločnosti a pod.), preto vyčíslenie je podstatne komplikovanejšie a záleží od okolností daného prípadu.
Pokiaľ Vám bola spôsobená škoda na zdraví treťou osobou, mohli Vám vzniknúť viaceré nároky, pričom tie najbežnejšie sú opísané aj v tomto článku. Spôsob výpočtu a posúdenia uplatniteľnosti týchto nárokov však môže často vyžadovať odborné znalosti. Rovnako aj správne nastavenie postupu pri vymáhaní týchto nárokov od osoby, ktorá škodu na zdraví spôsobila. Preto ak Vám bola spôsobená škoda na zdraví, neváhajte nás kontaktovať a na Váš prípad a Vaše nároky sa detailne pozrieme.
JUDr. Marek Šabík, advokát, publikované ku dňu 18.5.2022
