Zodpovednosť zhotoviteľa za vady

V tomto článku sa zameriame na zodpovednosť zhotoviteľa za vady pri zhotovovaní veci na zákazku podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to aj v prípade, ak zhotoviteľ plní pokyny objednávateľa. Aké sú povinnosti zhotoviteľa a práva objednávateľa v krátkosti uvádzame nižšie.

Zodpovednosť zhotoviteľa za vady pri zhotovovaní veci na zákazku je upravená v ust. § 645 až 651 Občianskeho zákonníka, pričom subsidiárne sa použijú aj všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za vady upravené v ust. § 499 a nasl. Občianskeho zákonníka. 

Za aké vady zodpovedá zhotoviteľ pri zhotovovaní veci na zákazku?

Podľa ust. § 645 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí:

,,Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zhotoviteľ zodpovedá za vady:
(i) ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom;
(ii) ktoré sa vyskytnú na veci v záručnej dobe;
(iii) ak vec nemá vlastnosti, ktoré si objednávateľ vymienil/požadoval. 
 
Vadou sa rozumie nedostatok a) objednávateľom požadovaných vlastností, b) rovnako aj takých vlastností, ktoré sa zvyčajne spájajú s vecami rovnakého druhu, a c) vlastnosti, ktoré vyplývajú z technických noriem spájaných so zhotovovaným dielom. 
 
Ad (i): V prvom rade zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec pri prevzatí veci objednávateľom. Za týmto účelom je dôležité, aby si objednávateľ pred prevzatím veci túto vec dôkladne skontroloval. 
 
Ad (ii): ďalej zhotoviteľ zodpovedá aj za vady, ktoré sa na veci objavia v záručnej dobe. Záručnú dobu upravuje nielen Občiansky zákonník, ale aj osobitné predpisy. Všeobecná záručná doba podľa Občianskeho zákonníka je 24 mesiacov. Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa používali dobu dlhšiu ako 24 mesiacov, môže byť záručná doba aj dlhšia, pričom dĺžku tejto záručnej doby upravujú osobitné predpisy. Záručná doba presahujúca 24 mesiacov sa môže v zmysle ust. § 646 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzťahovať aj na len konkrétne súčiastky veci. Pri stavbách je záručná doba tri roky, pričom vykonávací predpis môže ustanoviť, že pri niektorých častiach môže byť záručná doba aj kratšia, nie však menej ako 18 mesiacov
 
Uvedené predstavuje minimálny zákonný štandard dĺžky záručnej doby. Zhotoviteľ môže objednávateľovi ponúknuť aj dlhšiu záručnú dobu ako upravujú právne predpisy, nie však kratšiu. 
 
Pokiaľ sa na zhotovenej veci vyskytnú vady počas plynutia záručnej doby, zhotoviteľ za tieto vady zodpovedá, a to objektívne bez ohľadu na jeho zavinenie. 
 
Dôležité je spomenúť, že záručná doba je tzv. prekluzívna lehota, uplynutím ktorej právo objednávateľa zaniká. Svoje práva preto musí objednávateľ uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe, inak jeho právo zanikne. Zároveň platí, že čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa do záručnej doby nepočíta a v tomto čase záručná doba neplynie. 
 
Ad (iii): Pokiaľ si objednávateľ vymienil určité vlastnosti zhotovovanej veci, zhotoviteľ je povinný zabezpečiť, aby zhotovovaná vec tieto vlastnosti mala. Prípadná absencia týchto vlastnosti sa považuje za vadu veci, za ktorú zhotoviteľ zodpovedá, a to bez ohľadu na to, že štandardne zhotovovaná obdobná vec takúto vlastnosť nemá. 
 

Nevhodné pokyny objednávateľa a zodpovednosť zhotoviteľa

Podľa ust. § 645 ods. 2 Občianskeho zákonník platí:
 
,,Zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej zákazky, ktorých príčinou je vadnosť materiálu dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov neupozornil.“
 
V praxi môže nastať situácia, že objednávateľ dáva zhotoviteľovi rôzne pokyny, diktuje a navrhuje postupy alebo má požiadavky na zhotovovanie diela. V prípade, ak sú pokyny objednávateľa nevhodné, Zhotoviteľ je povinný na nevhodnosť pokynov upozorniť.
 
To isté platí aj pre prípad, ak objednávateľ dodá materiál zhotoviteľovi na zhotovenie veci, a tento materiál nie je vhodný. Aj v tomto prípade je zhotoviteľ povinný upozorniť objednávateľa na nevhodnosť materiálu dodaného objednávateľ.
 
Pokiaľ zhotoviteľ neupozorní objednávateľa na nevhodnosť jeho pokynov alebo materiálu, zodpovedá za všetky vady, ktoré vzniknú na veci v dôsledku nevhodnosti pokynov alebo materiálu. Zhotoviteľ sa nemôže dodatočne vyviniť poukázaním na to, že takéto pokyny alebo materiál zabezpečil sám objednávateľ, a preto by mal zodpovedať on namiesto zhotoviteľa. Zákon v tomto smere prenáša celé riziko na zhotoviteľa, ktorý ako profesionál musí vedieť rozoznať nesprávne pokyny alebo nevhodný materiál, a musí na to objednávateľa upozorniť. V rámci právnej istoty odporúčame objednávateľa upozorniť na nevhodnosť písomne. 
 
Pokiaľ aj po upozornení na nevhodnosť objednávateľ trvá na danom postupe alebo materiáli, zhotoviteľ má právo od zmluvy odstúpiť. Pokiaľ zhotoviteľ svoje právo na odstúpenie od zmluvy nevyužije a dielo vykoná, nevylučuje to jeho zodpovednosť za škodu napr. podľa ust, § 421 alebo 421a Občianskeho zákonníka. Za vady vzniknuté v dôsledku nevhodnosti však priamo v takom prípade zodpovedný nebude. 
 

Aké sú nároky objednávateľa voči zhotoviteľovi? 

V prípad určenia, aké nároky z vád zhotovenej veci má objednávateľ voči zhotoviteľovi, je v potrebné rozlišovať, či ide o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné.

Pri odstrániteľných vadách môže objednávateľ žiadať, aby bola vada bezplatne odstránená, pričom zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť bez zbytočného odkladu. 

Pokiaľ ide o opätovné sa vyskytnutie vady po oprave alebo o väčší počet vád, v dôsledku ktorých nemôže objednávateľ vec riadne užívať, objednávateľ má právo požadovať zrušenie zmluvy

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pod opätovným sa vyskytnutím vady po oprave sa rozumie vznik rovnakej vady, ktorá už bola aspoň dvakrát odstraňovaná a vyskytne sa opakovane. Pod pojmom väčší počet vád sa rozumejú aspoň tri odstrániteľné vady, ktoré sú síce rôzne, ale existujú súčasne na zhotovenej veci. 

Pri neodstrániteľných vadách je potrebné zároveň rozlíšiť, či takáto vada bráni užívaniu veci alebo nebráni.

Ak ide o neodstrániteľnú vadu brániacu užívaniu veci, objednávateľ má právo žiadať zrušenie zmluvy.

V prípade neodstrániteľnej vady, ktorá ale nebráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať podľa objednávky, môže objednávateľ žiadať primeranú zľavu z ceny. 

Dôležité je aj spomenúť, že zhotoviteľ musí splniť nároky objednávateľa z vád veci bezodplatne a nemá pritom nárok na náhradu vzniknutých nákladov. 

Čo robiť, ak zhotoviteľ neplní svoje povinnosti zo zodpovednosti za vady? 

Pokiaľ si zhotoviteľ neplní svoje povinnosti vyplývajúce z jeho zodpovednosti za vady, objednávateľ môže uplatňovať svoje nároky na súde.

V zmysle ust. § 504 Občianskeho zákonníka je však predtým povinný vadu u zhotoviteľa vytknúť bez zbytočného odkladu po tom, čo si mal možnosť vec prezrieť. V prípade zodpovednosti za vady, ktoré má vec v čase plnenia, je potrebné tieto vady vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov. Pokiaľ sa však na vec vzťahuje záručná doba, vytknúť vadu musí v rámci plynutia záručnej doby. 

Inými slovami a zjednodušene, objednávateľ je najprv povinný dať zhotoviteľovi možnosť vyriešiť vady veci, a až keď nedôjde k splneniu povinností zhotoviteľa, až následne sa môže objednávateľ domáhať svojich nárokov na súde. 


Neplní si podľa Vás zhotoviteľ svoje povinnosti? Alebo ste zhotoviteľ, objednávateľ voči Vám uplatňuje nároky a ste toho názoru, že nároky objednávateľa nie sú oprávnené? 

Kontaktujte nás a radi sa na Váš prípad pozrieme. 

 

JUDr. Marek Šabík, advokát, 19.6.2021

Kontaktujte nás

Zavolajte nám na číslo: 0940 100 211

Alebo pošlite e-mail na:
info@judrsabik.sk

Ostatné články