Právne tipy, zaujímavosti alebo mýty

V tomto článku budeme uverejňovať krátke obrázkové tipy, zaujímavosti alebo mýty z právneho sveta, ktoré Vám môžu pomôcť, resp. ktoré považujeme za zaujímavé z akéhokoľvek dôvodu.

JUDr. Marek Šabík, advokát, 20.8.2021

aktualizované 9.9.2021

Právny tip #1 – úroky z omeškania

Od dlžníka v omeškaní môžete požadovať úroky z omeškania, aj keď ste sa na tom osobitne nedohodli. Na vznik nároku na úroky z omeškania nie je potrebné dlžníka ani osobitne vyzývať. 

Tzv. zákonný úrok z omeškania je pri občanoch vo výške 5 % ročne a pri podnikateľoch až 9 % ročne. 

Publikované ku dňu 20.8.2021

Právny tip #2 – súdne poplatky

Väčšinu žalôb, návrhov na súdy alebo podaní pre orgány verejnej správy je možné podať aj elektronicky. 

Výhodou elektronického podania je najmä zníženie súdneho poplatku podľa zákona o súdnych poplatkoch, resp. zákona o správnych poplatkoch, ktoré môže dosahovať až 50 % z pôvodnej výšky poplatku. ​Konkrétna výška súdneho poplatku a jeho zníženia závisí od typu podania. 

Ako advokát podávam všetky podania, pri ktorých to je po právnej stránke možné, elektronicky, čím klientom ušetrím na súdnych/správnych poplatkoch. 

Publikované ku dňu 20.8.2021

Právny tip #3 – bezúročný spotrebiteľský úver

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať viaceré zákonné náležitosti. Pokiaľ tieto náležitosti v zmluve chýbajú, sú nesprávne, prípadne táto zmluva nie je uzatvorená písomne, alebo je nesprávne vyjadrený údaj RPMN, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový.
 
Už zaplatené úroky by mal veriteľ dlžníkovi v takom prípade vrátiť, a to aj napriek tomu, že v takto nesprávnej zmluve boli dohodnuté. A budúce úroky nemôže veriteľ od dlžníka požadovať, v opačnom prípade sa dopúšťa bezdôvodného obohatenia. 

Publikované ku dňu 24.8.2021

Právny tip #4 – paušálna náhrada spojená s vymáhaním pohľadávky

Ak ste podnikateľ a Váš odberateľ – iný podnikateľ Vám nezaplatil načas faktúru, môžete od neho okrem sumy faktúry a úrokov z omeškania požadovať aj jednorazovú sumu vo výške 40,- eur, ktorá predstavuje paušálnu náhradu spojenú s vymáhaním pohľadávky.
Na zaplatenie tejto sumy spolu so sumou faktúry máte nárok priamo zo zákona, preto nie je potrebná osobitná dohoda ani upozornenie podnikateľa-dlžníka.

Publikované ku dňu 28.8.2021

Zaujímavosť z právneho sveta #1 – znásilnenie muža

Muža nie je možné v zmysle nášho Trestného zákona po právnej stránke znásilniť.

Príklad 1: Ak by takto žena donútila násilím muža k súloži, nedopustí sa trestného činu znásilnenia, ale trestného činu vydierania.

Príklad 2: A ak by muž násilím donútil iného muža k análnemu styku, taktiež by nešlo o trestný čin znásilnenia, ale o trestný čin sexuálneho násilia. 

Celá situácia vznikla z toho dôvodu, že skutková podstata trestného činu znásilnenia ako obligatórny znak obsahuje hmotný predmet útoku – ženu. Pokiaľ sú teda naplnené všetky ostatné znaky tohto trestného činu, ale obeťou (tzn. hmotným predmetom útoku) nebude žena, nemôže ísť o trestný čin znásilnenia, ale o iný trestný čin.  

Publikované ku dňu 20.8.2021

Zaujímavosť z právneho sveta #2 – skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe inak ako písomne

Podľa ust. § 72 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce platí: ,,V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak.”

Ust. § 72 ods. 2 zase uvádza: ,,Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.”

Z citovaných ustanovení možno vyvodiť povinnú písomnú formu skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Je preto ústne skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe neplatné?

Odpoveď možno nájsť aj v ust. § 17 ods. 2 Zákonníka práce.

V ust. § 17 ods. 2 Zákonníka práce sa okrem iného uvádza, že právny úkon, ktorý sa neurobil vo forme, ktorý predpisuje zákon, je neplatný len v prípade, ak to zákon výslovne uvádza (tzn. obsahuje dikciu, inak je neplatný a pod.).

Cit: ,,Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.”

Vzhľadom na uvedené preto pri preukázateľnom ústnom skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe pôjde síce o porušenie Zákonníka práce, avšak takéto skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe bude platné a zamestnancovi pracovný pomer skončí.

Tento právny názor zastáva aj judikatúra. 

Podľa rozhodnutia sp. zn. 5 Cdo 129/2010 platí: ,,Prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Voči prítomnej osobe (t. j. osobe priamo účastnej pri právnom úkone, ktorý realizuje druhá osoba) prejav vôle pôsobí (je účinný) ihneď. Zamestnávateľ, ktorý určito a spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti oznámi zamestnancovi skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe (napríklad za prítomnosti dotknutého zamestnanca a svedkov, telefonickým hovorom so záznamom, možno uvažovať aj o využití videokonferenčného systému) je platným právnym úkonom.”

Tým samozrejme nie sú dotknuté iné postihy za porušenie ustanovení Zákonníka práce. Tie však na platnosť skončenia nemajú vplyv.

Publikované ku dňu 1.9.2021

Právny mýtus #1 a 2 – použitie silnejšieho prostriedku obrany a čakanie na prvý úder

Veľa právnych mýtov, ktoré kolujú na internete, sa týkajú obrany a trestného práva.

K mýtu č. 1: Nie je pravda, že v prípade nutnej obrany nesmiete použiť silnejší/dôraznejší prostriedok obrany, než má útočník.

Príklad: útočník na Vás vytiahne nôž a Vy máte pri sebe strelnú zbraň. Podľa tohto mýtu by ste nemohli strelnú zbraň použiť, pretože je dôraznejšia ako nôž. Nie je to však pravda a v prípade, ak má byť útočníkom napr. priamo ohrozený život alebo zdravie, môže byť ako prostriedok obrany použitá aj strelná zbraň.

Nôž v tomto prípade je len príklad, obdobné to bolo, keby namiesto noža mal útočník napr. kovovú tyč.

Uvedené vyplýva z ust. § 25 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého platí: ,,Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.”

Z tohto ustanovenia vyplýva, že nutná obrana môže byť neprimeraná, môže byť aj zjavne neprimeraná, nesmie byť však celkom zjavne neprimeraná.

Zjednodušene povedané, pri nutnej obrane možno použiť aj neprimerané prostriedky, avšak tieto prostriedky nesmú byť celkom zjavne neprimerané. Celkom zjavná neprimeranosť sa posudzuje podľa okolností daného prípadu (napr. inak sa bude posudzovať použitie obrannej streľby na útočníka, ktorý je neozbrojený a podstatne menší ako obranca – v takom prípade by mohla byť obrana streľbou vyhodnotená ako celkom zjavne neprimeraná).

K mýtu č. 2: obranca nemusí čakať na prvý úder alebo útok zo strany útočníka, ale môže sa brániť hneď (samozrejme za dodržania aj vyššie uvedeného, aby obrana nebola celkom zjavne neprimeraná útoku). Tzn. pokiaľ útočník len nadáva, bolo by celkom zjavne neprimerané, ak by obranca na útočníka vystrelil. Pokiaľ však zo správania útočníka vyplýva, že útok bezprostredne nastane (napr. útočník sa rozbehne za svojou obeťou), obranca sa môže brániť a nemusí čakať na prvý úder.

Prečo zákonodarca nastavil nutnú obranu takto v prospech obrancu? Jednoduchá odpoveď. Obranca má na zareagovanie voči útoku len veľmi krátky čas. Preto by bolo neprimerané, aby sa od obrancu vyžadovalo komplexné vyhodnotenie všetkých rizík a podľa toho zvolenie prostriedku obrany. Riziká v tomto smere znáša viac útočník.

Mýty publikované ku dňu 9.9.2021

Ostatné články